V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká. Prvé sa spýtalo druhého:
- ,,Veríš na život po pôrode?,,
- ,,Samozrejme. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu práve preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom. ,,
- ,,Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by mohlo vôbec vyzerať? ,,
- ,,To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla než tu. Možno budeme chodiť a jesť ústami. ,,
- ,, No to je ale nezmysel! Chodiť sa nedá. A jesť ústami? To je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený- pupočná šnúra je už teraz príliš krátka. ,,
- ,,Ale nie, určite niečo bude. Len asi bude všetko trochu iné, než sme si tu zvykli.,,
- ,, Ale nikto sa predsa odtiaľto po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič, len dlhá stiesnenosť v temnote. ,,
- ,,No, ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará. ,,
- ,,Mamu??? Ty veríš na mamu? A kde má akože podľa Teba byť? ,,
- ,, No predsa všade okolo nás! V nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli. ,,
- ,,Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikde nevidel, takže je jasné, že žiadna mama nie je. ,,
- ,, No ale niekdy, keď sme ticho, môžeš počuť ako spieva,alebo cíťiť ako hladká náš svet. Vieš, ja si fakt myslím , že skutočný život nás čaká až potom! ,,
utorok 2. júna 2009
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
jééj toto je veľmi pekné a zmysluplné :)) C
Zverejnenie komentára