Nočný signál

„ Ach, čo .Modlitba predsa nemá nijakú cenu! “ povedal Dr.N. s úsmevom a doplnil to hlbokým ťahom z cigarety.
„ Nemám ten istý názor, “ odvetil som . „Poviem Vám malý príbeh. “
„ Ó, vari nejaký príbeh o milom Bohu? “
„ Nie! Príbeh o mojej matke. “
„ Čo tá s tým má spoločné? “ pýtal sa Dr. N. už nahnevane.
„ Hneď uvidíte. Teda – počúvajte. Uprostred prvej svetovej vojny som si raz radostne poskočil, pretože som celkom nečakane dostal dovolenku. No viete, aké to je, keď človek ide na dovolenku. Vtedy vlak ide veľmi pomaly. To trvá a trvá...
Predsa som sa ale konečne dostal – o jednej hodine v noci – na hlavné nádražie vo Frankfurte. Električka už, prirodzene, nepremávala. Tak som si prehodil ťažkú „veľkú poľnú“ na plecia a vydal sa na cestu peši.
Ach, všetky tie známe miesta – teraz pri svite mesiaca to všetko vyzeralo inak. Dva roky som ich už nevidel.
Konečne som zahol za posledný roh. Tam na druhej strane, vo vzdialenosti asi 100 metrov, stál dom mojich rodičov. Celkom nevedomky som zapískal staré znamenie, ktorým som prv ohlasoval návrat domov. Urobil som to úmyselne tlmene, pretože som nechcel zbuntošiť celú ulicu. Bolo mi jasné, že ma teraz, o druhej hodine v noci, predsa nikto doma nepočuje.
Len čo som urobil ešte niekoľko krokov, v dome sa rozsvietilo svetlo. A než som sa dostal ku vchodu, matka tam stála, roztvorila náruč a zvolala: „ Syn môj! “
Udivilo ma to : „ Mamička! “ Ty si pri vchode skôr, ako som zazvonil? Odkiaľ vieš...? “
„ Ach,“ povedala úsmevom, „začula som, ako si zapískal. Len čo som začula ten známy signál, vedela som: To je Viliam! “
Bol som hlboko dojatý. To si viete predstaviť. Dovolenka prišla úplne nečakane. Bol som tam bez ohlásenia. Naraz som pochopil: keď matka spí, jej srdce predsa len nespí. To vždy bdie pri jej deťoch.
„ Áno, pekný príbeh! “ povedal Dr.N. „Ale, čo s ním? “
„ No, “ odpovedal som,“ v Biblii sa píše: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom ktorého zrodila? Keby oni aj pozabudli, Ja na Teba nezabudnem, hovorí Boh.
Dr.N. pozorne počúval. Tak som mohol pokračovať: Keď taká matka počuje tiché nočné zapísknutie svojho dieťaťa – o čo viac bude Náš Otec v nebi počuť keď k Nemu volajú Jeho deti! Nemyslíte ??? “