streda 24. decembra 2008
Vianočné prázdniny u rodiny Dankovej :)
Znova som mala možnosť stráviť pár veľmi pekných dní u rodiny Dankovej. Ani som nemyslela že toho tolko stihneme. Všetko to začalo zabíjačkou. Chlapi boli vééééľmi šikovní, tak my ženy sme to mali kúsok ľahšie...teda aspoň ja :D Potom sme boli navštíviť starkú a starkého a tiež prastarkú. Sú to naozaj veľmi dobrí ľudia. V nedeľu sme sa stihli aj pobicyklovať. Bola veľká zima ale neako sa to dalo vydržať. Čo nespravíš pre svojho drahého :D Príroda je tam skutočne krááásna a tá prieehrada...Nádhera :D V pondelok sa zdobil stromček a robilo sa veľké upratovanie. Ako stále, cítila som sa tam veľmi dobre začo by som chcela celej rodinke zo srdca poďakovať...
Bola veľká zima no napriek tomu sa Števino postaral o dobréé škvaročky...:D
Návšteva u starkých...Sú veľmi pohostinní :D
To je na priehrade...Už sa stmievalo ale bolo tam nádherne...
sobota 6. decembra 2008
Nočný signál
„ Ach, čo .Modlitba predsa nemá nijakú cenu! “ povedal Dr.N. s úsmevom a doplnil to hlbokým ťahom z cigarety.
„ Nemám ten istý názor, “ odvetil som . „Poviem Vám malý príbeh. “
„ Ó, vari nejaký príbeh o milom Bohu? “
„ Nie! Príbeh o mojej matke. “
„ Čo tá s tým má spoločné? “ pýtal sa Dr. N. už nahnevane.
„ Hneď uvidíte. Teda – počúvajte. Uprostred prvej svetovej vojny som si raz radostne poskočil, pretože som celkom nečakane dostal dovolenku. No viete, aké to je, keď človek ide na dovolenku. Vtedy vlak ide veľmi pomaly. To trvá a trvá...
Predsa som sa ale konečne dostal – o jednej hodine v noci – na hlavné nádražie vo Frankfurte. Električka už, prirodzene, nepremávala. Tak som si prehodil ťažkú „veľkú poľnú“ na plecia a vydal sa na cestu peši.
Ach, všetky tie známe miesta – teraz pri svite mesiaca to všetko vyzeralo inak. Dva roky som ich už nevidel.
Konečne som zahol za posledný roh. Tam na druhej strane, vo vzdialenosti asi 100 metrov, stál dom mojich rodičov. Celkom nevedomky som zapískal staré znamenie, ktorým som prv ohlasoval návrat domov. Urobil som to úmyselne tlmene, pretože som nechcel zbuntošiť celú ulicu. Bolo mi jasné, že ma teraz, o druhej hodine v noci, predsa nikto doma nepočuje.
Len čo som urobil ešte niekoľko krokov, v dome sa rozsvietilo svetlo. A než som sa dostal ku vchodu, matka tam stála, roztvorila náruč a zvolala: „ Syn môj! “
Udivilo ma to : „ Mamička! “ Ty si pri vchode skôr, ako som zazvonil? Odkiaľ vieš...? “
„ Ach,“ povedala úsmevom, „začula som, ako si zapískal. Len čo som začula ten známy signál, vedela som: To je Viliam! “
Bol som hlboko dojatý. To si viete predstaviť. Dovolenka prišla úplne nečakane. Bol som tam bez ohlásenia. Naraz som pochopil: keď matka spí, jej srdce predsa len nespí. To vždy bdie pri jej deťoch.
„ Áno, pekný príbeh! “ povedal Dr.N. „Ale, čo s ním? “
„ No, “ odpovedal som,“ v Biblii sa píše: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom ktorého zrodila? Keby oni aj pozabudli, Ja na Teba nezabudnem, hovorí Boh.
Dr.N. pozorne počúval. Tak som mohol pokračovať: Keď taká matka počuje tiché nočné zapísknutie svojho dieťaťa – o čo viac bude Náš Otec v nebi počuť keď k Nemu volajú Jeho deti! Nemyslíte ??? “
„ Nemám ten istý názor, “ odvetil som . „Poviem Vám malý príbeh. “
„ Ó, vari nejaký príbeh o milom Bohu? “
„ Nie! Príbeh o mojej matke. “
„ Čo tá s tým má spoločné? “ pýtal sa Dr. N. už nahnevane.
„ Hneď uvidíte. Teda – počúvajte. Uprostred prvej svetovej vojny som si raz radostne poskočil, pretože som celkom nečakane dostal dovolenku. No viete, aké to je, keď človek ide na dovolenku. Vtedy vlak ide veľmi pomaly. To trvá a trvá...
Predsa som sa ale konečne dostal – o jednej hodine v noci – na hlavné nádražie vo Frankfurte. Električka už, prirodzene, nepremávala. Tak som si prehodil ťažkú „veľkú poľnú“ na plecia a vydal sa na cestu peši.
Ach, všetky tie známe miesta – teraz pri svite mesiaca to všetko vyzeralo inak. Dva roky som ich už nevidel.
Konečne som zahol za posledný roh. Tam na druhej strane, vo vzdialenosti asi 100 metrov, stál dom mojich rodičov. Celkom nevedomky som zapískal staré znamenie, ktorým som prv ohlasoval návrat domov. Urobil som to úmyselne tlmene, pretože som nechcel zbuntošiť celú ulicu. Bolo mi jasné, že ma teraz, o druhej hodine v noci, predsa nikto doma nepočuje.
Len čo som urobil ešte niekoľko krokov, v dome sa rozsvietilo svetlo. A než som sa dostal ku vchodu, matka tam stála, roztvorila náruč a zvolala: „ Syn môj! “
Udivilo ma to : „ Mamička! “ Ty si pri vchode skôr, ako som zazvonil? Odkiaľ vieš...? “
„ Ach,“ povedala úsmevom, „začula som, ako si zapískal. Len čo som začula ten známy signál, vedela som: To je Viliam! “
Bol som hlboko dojatý. To si viete predstaviť. Dovolenka prišla úplne nečakane. Bol som tam bez ohlásenia. Naraz som pochopil: keď matka spí, jej srdce predsa len nespí. To vždy bdie pri jej deťoch.
„ Áno, pekný príbeh! “ povedal Dr.N. „Ale, čo s ním? “
„ No, “ odpovedal som,“ v Biblii sa píše: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom ktorého zrodila? Keby oni aj pozabudli, Ja na Teba nezabudnem, hovorí Boh.
Dr.N. pozorne počúval. Tak som mohol pokračovať: Keď taká matka počuje tiché nočné zapísknutie svojho dieťaťa – o čo viac bude Náš Otec v nebi počuť keď k Nemu volajú Jeho deti! Nemyslíte ??? “
Stužkovááá 29.11.2008
Vero a Ilduš...Popíjali už od samého začiatku... :D
Tak toto je už takááá profesionáálna fotkaaa :D Tak čo, veď stužková je len raz :D
Smiech lieči :D
Ľuďia...keď sme toto videli.....slzy Nám tiekli tak strašne sme sa rehotali.To si určite kuknite.Pozerajte až do konca.Stojí to zato.ODPORÚČAME!!!! :D :D :D1. http://www.youtube.com/watch?v=aQndHpcDBGc&feature=related
2. http://www.youtube.com/watch?v=HBaZ7z-x7NQ&feature=related
3.http://www.youtube.com/watch?v=2GWPOPSXGYI
4.http://www.youtube.com/watch?v=-wIEihDAcpU&feature=related
5.http://video.google.com/videosearch?q=office+stress&emb=0&aq=f#
Dúfame, že ste sa aspoň kúsok zasmiali a trošku Vás to nakoplo ďalej.Veď život nie je až taký strašný.. :)Nezabudnite že úsmev na tvári pristane každému! :)
The best hairdresser in the world :)
V jeden sobotňajší večer sme len tak oddychovali doma u rodiny Dankovej v Divíne.Mám veľmi rada také večere :)Kuká sa telka, krbík krásne horí, a je tam nádherne príjemná rodiná atmosféra.Ocko kuká telku, maminka listuje v časopisoch či nenájde niečo čo by mohla vyhrať a chlapci?...ako stále...tvária sa nenápadne... :D Asi takto to vyzeralo keď som ich prekvapila s foťákom... :D
Toto je budúci kaderník Radko Danko...Veľmi talentovaný chlapec... :D
By ste neverili aku fantáziu majú títo dvaja. Raďo použil okrem gelu na vlasy aj pripínkovač aby copík lepšie stáááááál... :D
Môžete si to všimnúť keď sa lepšie kuknete....... :D
Stušková 21.11.2008
Navždy sa zachová v pamäti STUŽKOVÁ. Až teraz, keď som
prežil svoju stužkovú, som si uvedomil že slová tejto piesne sú skutočne pravdivé.Bola to krásna slávnosť v srdci Tisovca. MSKS miestnosť bola vyzdobená na nepoznanie a v ovzduší bolo cítiť honosnú atmosféru. Program sme mali-myslím-veľmi vtipný, najmä stvárnenie evolution danceu 5.A...Jedlo bolo vynikajúce a po oficiálnej časti nasledovala diskotéka na ktorej sme sa bavili až do 03:30...Myslím, že táto slávnosť ostane v mojej pamäti veľmi dlhý čas. Steve
Veď aj my sme len ľudia :)
Často sa nám stáva že máme plné zuby chodiť každý deň pekne upravení, byť stále slušne oblečení a zodpovedať kritériám dnešnej spoločnosti.Sme proste len ľudia a každý z nás ma právo na úlety.Ja mám napríklad veľmi rada chvíle, keď mám dovolené kúsok šantiť...Tak som sem hodila fotky z chvíľ, keď nám bolo všetko, ale totálne všetko brutálne jedno. :D
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
